nedeľa, 2. marca 2014

Habarka

Krásne slovenské slovíčko. Dnes sa často nepočuje, i keď bez nej je stále v kuchyni ťažko. Podľa slovenského synonymického slovníka je habarka druh varešky s lúčovitými výbežkami na roztrpávanie.

Dnes sa používajú rôzne druhy habariek, drevené, kovové, plastové, rôznych tvarov a farieb. 

Moju prvú habarku sme kúpili mesiac po našej svadbe (1976), keď môj manžel, ako zamestnanec fabriky, dostal podnikový dvojizbový byt na novom sídlisku.  

Vtedy som nemala ani pary, čo všetko do kuchyne budem potrebovať. Bola som totiž ešte vysokoškoláčka a hlavou sa mi preháňali dvojné integrály, potenciálová jama, hexafluoroplatičitan xenatý, nabobtnávajúce montmorillonity vo Finticiach pri Prešove a kopa ďalších múdrostí vtedajšieho sveta (hahaha)! 

S nákupom nám vypomohla moja maminka. Vtedy sme kúpili síce drevenú, ale sériovo vyrábanú habarku. Dlho som ju nemala. Keď som videla habarku mojej svokry, bolo rozhodnuté. Takú chcem aj ja! A tak po najbližších vianočných sviatkoch som ju od nej dostala. Vlastnoručne mi ju vyrezala z ich vianočného stromčeka. Vždy to bola u nich borovica. A tak habarka patrí medzi moje poklady. To je ona:


Musím však priznať, že na zátrepku do varenia viac používam túto:


A kde mám rôzne drevené varechy? To už bolo vidno na viacerých fotografiách. Je to džbánik, ktorý moja maminka používala na kyslé mlieko - kyšku. Ona  mala  veľmi rada kyslé mlieko. Hovorila, že jej  najlepšie zaženie smäd. Pamätám si, že džbánik sme mali vždy na dreze.  


Ja som chcela tiež taký. Samozrejme, že rovnaký som nezohnala. Kúpila som si tento:


S kúpou som sa hneď pochválila rodičom. Ocko  vysypal na maminku, čo taký nekúpi aj ona, ale drží doma staré čary po Nemcoch. Zas bolo rozhodnuté. Urobili sme výmenu a spokojnosť bola na obidvoch stranách. Hlavne na mojej. Keďže sa u nás kyslé mlieko donedávna nepoužívalo (o tom tiež niekedy), zaviedla som si do džbánika varechy.
Po likvidácii domácnosti mojich rodičov sa vrátil k nám aj džbánik s ružičkami. 

Ešte mám fotočky stále krásnych tulipánov a kaktusu:




A nakoniec z mojej večernej práce:



Pri písaní tohto príspevku som si vypila kávu a môžem sa dať do práce. Pustím si k tomu telku, hoci z nej moc pri vyšívaní nemám. Obsah by som povedať nevedela. Robí mi skôr kulisu. Mnoho ľudí by si radšej pustilo nejakú hudbu, ale ja veru nie. Patrím medzi málo ľudí, vlastne ja nikoho takého iného ani nepoznám, ktorí hudbu nemajú v láske. Som hudobný analfabet. 
Majte sa fajn a užívajte si život!
Daniela

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára