piatok, 7. marca 2014

Plody vlaňajšej prírody

Celú zimu pozorujem v záhrade u neďalekých susedov čierne bobule na okrasnom kríku. Táto zima bola chudobná na sneh a tak sa tam držia doteraz. Keby bolo veľa snehu, vetvičky s bobuľami by ho neudržali a zlomili by sa. Tak by bolo aj po bobuliach. 

Na včerajšej prechádzke prírodou som našla krík s červenými bobuľami. Držia sa na vyschnutých, ľahko lámavých konárikoch. Aj tie by boli vďaka snehu už minulosťou. 

Červené a čierne bobule som si doniesla domov. K nim som ešte cestou odtrhla pár posledných šípok a mám krásnu suchú kytičku. Nahradila mi už odkvitnutý kaktus. 

Kytičku som si dala do nádoby na smotanu. Je biela so zlatým pásikom. Získala som ju od Majky. Mala ju po svojej mame. Spolu s rôznymi šálkami ju doniesla do školy. Vraj sa nám tam zíde aspoň na kvietky. Nezišla sa. Len sme ju prekladali z miesta na miesto. Dodala som si odvahu a pýtala som si ju od nej. Vedela som, že u mňa jej bude lepšie. Viem, vyzerám (a možno som) ako zberateľ všetkého zbytočného. Ale nepristane to bobuľkám v nej? 









Pred pár dňami som si odrhla aj niekoľko konárikov zlatého dažďa a v teple mi už aj rozkvitol:




A tulipány? Tie začali strácať chlorofil (zelené farbivo) v listoch. Zrezala som ich a obstrihla zosušené špičky lístkov a ešte do zajtra vydržia. To bude už ich deviaty deň! 




A moja pastierka? Tá si v bodkovanej sukienke zaháňa svoju Malinu. Vo veľkých čižmách sa brodí blatom poľnou  cestou. Spieva si a pre radosť plieska bičíkom. 




Mňa čaká škrobenie a cesta ku sklenárovi. To však bude až keď príde autíčko zo servisu. Dúfam, že bude hotové na budúci týždeň. Život bez neho je pre mňa ťažký. 

Dnes večer začnem vyšívať nový obrázok. Ešte nie som celkom rozhodnutá aký to bude.  

Poteším sa každému, kto navštívi môj blog a vráti sa naň. Prajem všetkým spokojnosť a radosť zo života!
Daniela

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára