sobota, 26. apríla 2014

Terchová III

A konečne sa môžem znova venovať môjmu blogu! Pár dní som bola bez internetu. Hrozné! Človek si ani neuvedomuje, že bez neho je to dnes už také ťažké. X-krát za deň som podvedome siahla po iPad-e za účelom získania rôznych informácií a tu nič! Bohužiaľ, tam sa mi stále nedá pripojiť, neviem, kde je zrada. Ale už aspoň na notebooku  mi to "fakčí". Takže sa môžem vrátiť k seriálu o Terchovej.

Moja maminka mi viackrát spomínala, že za jej mladosti nebola v Terchovej  Krížová cesta. Keďže boli presvedčení katolíci, vyžadovalo sa, aby sa aspoň raz zúčastnili takejto cesty. Ona ju absolvovala v obci Staré Hory, neďaleko Banskej Bystrice. Cesta tam bola veľmi náročná. My by sme dnes sadli do auta, prinajhoršom do autobusu, a za približne 1,5 hodiny by sme tam boli. Oni sa vybrali cez hory pešo! To bola turistika! Trvalo im to niekoľko dní. V biednej obuvi, o slabej strave, bez energetických nápojov. A potom zas naspäť do Terchovej. Ktorí kresťania sú dnes schopní takej obety?

Nerozumela som, prečo si Krížovú cestu nevybudovali  doma, v Terchovej. Maminka mi to nevedela vysvetliť. Možno to nie je také jednoduché a je k tomu potrebný súhlas cirkvi. A možno nebol vtedy záujem o jej stavbu. Neviem.

Raz sme s deťmi išli do Banskej Bystrice do Múzea SNP a keď sme prešli Donovaly, rozprávala som im príbeh mojej maminky o ceste na Staré Hory. A pri vjazde do dediny sme boli prekvapení, že je celá zaplnená autami. Predstavte si, ľudia schádzali cestičkou nadol, už sa vracali z Krížovej cesty. Kdesi na konci dediny sme našli voľne miesto na parkovanie, zastavili sme sa a všetko sme si prešli. 

Aká som bola prekvapená, keď niekedy pred dvanástimi rokmi som náhodou videla v STV 2 dokument o stavbe Krížovej cesty v Terchovej. Škoda, že sa toho nedožila moja maminka. 

Najzaujímavejšie na Krížovej cesta v Terchovej je materiál, z ktorého je urobená. Je to skala, ktorú niekedy na rozhraní 19. a 20. storočia vyťažili v Terchovej a použili ju na stavbu mosta medzi Žilinou a Budatínom. Na začiatku 21. storočia sa most prerábal a skalu už nebolo treba. Doviezli ju naspäť do Terchovej a miestni kamenári, či kamenosochári, z nej urobili krížovú cestu. Posvätená bola 3. júla 2006. Zaujímavý je pre mňa aj názov vrchu, kde ju postavili - Oravcové. 

Po zhliadnutí tohto dokumentu som sa s našimi deťmi,  Dankou a Jurkom, vybrala na výlet do Terchovej a Krížovú cestu sme si prešli. Samozrejme, že si zas vypočuli známy príbeh. 

No a konečne som tam dotiahla aj svojho manžela. Páčilo sa mu tam. Ak budete mať cestu okolo, zastavte sa tam. Miesto je silne duchovné, v súhre s očarujúcou prírodou a nádherným výhľadom na dedinu a na niekoľko samôt, na ktorých sa stále žije. Mladí by povedali cool, alebo wow (či ako sa to píše?)!

Snažila som si to nafotiť:











































Tak a už mám vďaka poruche internetu hotové obidva obrázky:



Budem rada ak ma opäť na mojom blogu navštívite!
Daniela

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára