Náš najstarší syn Miško už od
malého chlapca obdivuje vrtuľníky a lietadlá. Na písacom stole mu nikdy
nemohol chýbať malý vrtuľník. Ak by sa nestal
programátorom, bol by z neho letec. O svojom povolaní rozhodoval sám.
Mal to však dosť jednoduché. Išiel za svojim cieľom od 10-tich rokov. Mne
programátor vyhovuje oveľa viac ( každý vie, prečo).
V dospelosti si Miško plní
svoj detský sen. Ak nelieta na skutočnom lietadle, lieta aspoň na vrtuľníkoch
na diaľkové ovládanie. Keď príde domov
(myslím tým k nám, pretože hovorí, že ide domov, keď od nás odchádza do
Mníchova, kde žije 13 rokov), dovezie si aj pár vrtuľníkov. Ja s ním rada
chodím lietať na pekné miesta, vzdialené od nás aj 50 km.
Lietaniu sa venuje v zime i v lete.
Zúčastňuje sa rôznych stretnutí s podobne „postihnutými“ v Nemecku a Švajčiarsku.
Dokonca aj na Slovensku sa vždy stretne s kamarátmi – heli letcami. Na
niektoré akcie chodí s ním aj jeho 12-ročný syn Max. V okolí Mníchova
lietajú spolu každý víkend.
Toto video urobil Miško pre nás - mamu a otca, je to za našou dedinou a pochopíte aj názov tohto príspevku (akosi sa mi nedá vložiť, tak kliknite):
Tak a to je na dnes všetko. Opäť som nevyšívala. Ďakujem , že ste prišli na môj blog a budem sa na vás tešiť aj zajtra!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára