utorok, 28. januára 2014

6 žien Henricha VIII

Henrich VIII. Tudor (1491 - 1547) bol anglickým kráľom od roku 1509 do svojej smrti. Bol aj Írskym lordom, neskôr aj kráľom, a robil si nároky aj na francúzsky  trón.
Takmer počas celej svojej vlády brutálne potláčal  vplyv protestantskej reformácie v Anglicku a najznámejším sa stal pre svoje politické boje s Rímom. Tieto boje viedli k tomu, že sa Anglicko odtrhlo od katolíckeho náboženstva. Tým, že sa vyhlásil za hlavu cirkvi, vznikla anglikánska cirkev. Hoci prostý ľud ani cirkev s jeho rozhodnutím nesúhlasili, tvrdo si svoje rozhodnutie presadzoval, aj za cenu popráv každého, kto sa odmietol podrobiť jeho pravidlám. Známym sa stal aj svojimi šiestimi manželstvami, pričom dve zo svojich manželiek dal popraviť. 
Našla som na internete obrázok manželiek, vyšívalo sa mi to ťažko, pretože dosť častí som si musela prispôsobiť pre nezreteľné foto, ale mne sa výsledok páči. Ako darček ho dostala, ako ináč, naša dejepisárka Anička. Čo na to poviete?:










 Ďakujem všetkým, ktorí si prečítali môj blog!
Daniela





nedeľa, 26. januára 2014

Moja čajovnička

Už približne 15 rokov sa zaujímam o čajovú kultúru, teda o prípravu a pitie sypaných čajov z Camellie sinensis, čajovníka čínskeho. Je to vždy zelený ker. Z jeho listov a púčikov, ktoré sa spracúvajú niekoľkými spôsobmi, sa pripravuje čaj s obsahom asi 2,5% kofeínu. Už podľa názvu je zrejmé, kde je jeho hlavný výskyt. Nejdem sa tu rozpisovať o druhoch čajov, ich úprave, príprave a účinkoch na ľudský organizmus. To sa dá všetko vyčítať na internete. 
Tzv. čajová kultúra sa za posledných 15 - 20 rokov v našich zemepisných šírkach udomácnila, vzniklo veľa čajovní a veľa "fajnšmekrov". Stále si ale myslím, že pitie čajov sa viac rozšírilo v Česku, ako na Slovensku. Pred niekoľkými rokmi som mala sen - vlastniť peknú, útulnú čajovničku. Prieskum trhu v našom okresnom meste ma usvedčil o tom, že by som si na seba nezarobila. A tak zostalo len pri mojej záľube! 
Mám rada všetko, čo sa čaju týka - škatuľky rôznych druhov, šáločky, konvičky, sitká......Hodne čajov som dostala od mojich synov - Miška a Maťka. Maťko spolupracuje s Číňanmi (tlmočí) a tak sa dostane k čajom, ktoré sa  z Číny ani nevyvážajú.   
Za tie roky som toho zozbierala  dosť. Polička sa naplnila:











Niekedy sa k tej téme vrátim, určite to neostane len pri jednom príspevku.
Ďakujem všetkým, ktorí si prečítali môj blog!
Daniela


piatok, 24. januára 2014

Ešte raz lodičky

Neostalo to pri jedných lodičkách!
Vyšila som ďalšiu a obrázok som použila na ušitie vrecka. Použila som opäť modrú guličkovú látku, z ktorej mi 20 rokov viseli v kuchyni závesy. Proste som za recykláciu všade, kde to ide. 
Takéto vrecko môže mať v domácnosti niekoľko využití. Môže to byť na sušené bylinky na čaj, na hračky pre deti, ale s motívom lodičky by bolo najvhodnejšie na papučky pre návštevy. Neskôr budem zisťovať využitie mojich vreciek a možno ma to aj prekvapí, na čo všetko môže byť.







streda, 22. januára 2014

Lodičky

Už v detstve lákali takmer každé dievčatko mamine klopkajúce lodičky. V dospelosti si ich zadovážili hneď niekoľko párov. Čím to je? Môže za to ich ženskosť, rafinovanosť, či sa jednoducho stali módnou stálicou? Ak skombinujeme toto všetko dokopy, dostaneme odpoveď. 
Samotná história lodičiek prezrádza, že sú skutočným artiklom. V histórii boli niekoľkokrát zakázané. Najskôr s tým prišiel Napoleón, nie však pre svoju výšku, ale pre rovnosť všetkých. Keďže vyššie opätky dovtedy symbolizovali moc a bohatstvo, nemal ich nosiť nik. 
S vlastnou teóriou prišli aj v niektorých častiach Ameriky, kde opätky označili za nástroj, ako loviť mužov a podobné teórie neopúšťali svet ani v pokrokovom období dvadsiateho storočia. Niektoré ženy nenosili opätky z dôvodu, že podporujú sexuálne stereotypy a zo žien robia objekty.
Sila módy je neúprosná a opätky si svoje miesto v nej vybojovali. Vyššie, nižšie, no vždy urobia nohu štíhlejšou, príťažlivejšou a efektnejšou. 
Známe je, že pravidelné nosenie sa na vysokej nohe spôsobuje telu problémy, preto by sa mali lodičky brať len ako súčasť šatníka. Na večer, stretnutie či párty sú ako stvorené, pretože podčiarkujú to najkrajšie.
Kvalita, dizajn a originálne prevedenie - to sú lákadlá, o ktoré sa opierajú značkové topánky určené na ženské nohy. Jedna značka sa okrem prestížneho mena vyznačuje červenou podrážkou. Topánky tohto mena patria  medzi najzvučnejšie a aj najdrahšie. 
Porovnajte tie skutočné s mojimi vyšívanými!




Ja som výnimka medzi ženami. Nenosím takéto topánky. Som zástanca pohodlných takzvaných "tichošlapiek". Tieto boli vyšívané pre kamarátku Soňu. Isto všetci vedia prečo!
Ďakujem za prečítanie môjho blogu!
Prajem všetkým radosť zo života! 
Daniela

streda, 15. januára 2014

Štyri ročné obdobia I

Tak týmto motívom začal môj projekt vyšívania obrázkov pre mojich kolegov a priateľov zo školy, v ktorej učím. Na letnej návšteve Majky som povedala, že som začala vyšívať a Soňa sa vyjadrila, že ona by tiež mala začať, že už roky túži mať obrázok štyroch ročných období. Ale povedala, že sa k tomu neprinúti a ja som sa teda ponúkla, že jej ho s radosťou vyšijem. Neskôr som sa rozhodla, že to neostane len pri tomto jednom obrázku a začal tak môj niekoľkomesačný projekt.
Ja osobne mám rada všetky štyri ročné obdobia. Príroda je úžasná v každom z nich. Veľmi rada sa túlam po okolitých kopčekoch.  Rada sledujem zmeny prírody s pribúdajúcim, respektíve ubúdajúcim, denným svitom a to v každom počasí. Nevadí mi dážď, sneh, vietor, či horúce letné slniečko. Príroda je vždy nádherná, ponúka mi  pokoj, hladí moju dušu, dokáže ma zbaviť negatívnych myšlienok........
Tento rok však akoby sa príroda pobláznila. Je január a na Orave nie je sneh, nemrzne, kopčeky sú zelené, zvieratká pomýlené. Vtipkári hovoria, že je tu tak zle, že už aj zima odišla do Ameriky! Ja sa nesťažujem a zostávam (hahaha). Sedím v kuchyni každý deň, načúvam praskaniu v peci, triedim myšlienky a počítam krížiky. Večer pustím telku, ale moc nevnímam, čo tam ide. No nie je mi fajn? Sama sa čudujem, že aj po piatich mesiacoch som oduševnenou priateľkou tupej ihly. 
Na internete som našla veľa motívov na zobrazenie štyroch ročných období. Vyberalo sa mi ťažko. Ale keď som našla tento motív, bolo rozhodnuté. Až v polovici vyšívania som zistila, že obrázok bude veľký, že to vlastne bude obraz. A výsledok je takýto:










Ďakujem tým, ktorí si pozreli moju prácu, ktorí sledujú môj blog.
Všetkým prajem pekný deň!
Daniela 

pondelok, 13. januára 2014

Lienka

Najznámejšia lienka je sedembodková. Patrí do čeľade lienkovité a do radu chrobáky.
Ako deti sme si dávali lienku na konček ukazováka a spievali sme jej: "panbožkova kravička, kde je tvoja mamička, za horami, za dolami....." a veruže ďalej si už nepamätám. Najčastejšie nám lienka ešte počas spevu odletela a my sme sa tešili, že išla za mamičkou.
V niektorých častiach Slovenska  kedysi dokázali podľa lienky predpovedať počasie, ale  neviem ako.
Dnes sa vie, že lienka je výborným bioochrancom rastlín a je tak vítaným hosťom v záhradkách. Dokonca sa dá aj kúpiť, objednáva sa vraj z Nemecka. Príde v balení po 150 kusov oranžových vajíčok. Zdá sa mi to dosť čudné, vždy som si myslela, že ich je v prírode dosť. 
Lienky sa využívajú ako biologicky účinná zbraň - živí sa  totiž voškami. Za jeden deň ich dokáže skonzumovať okolo 50, za celý život až 5 000! Ak už nemá v záhrade čo požierať, odsťahuje sa do susednej záhrady. Zaujímavé, nie?
Moja vyšívaná lienka sa dostala na vrecko pre Majku. Do vrecka sa jej akurát zmestili obrázky - domček, vyhnanie z raja, vitráž. Ešte neviem ako vrecko bude využívať neskôr doma.






sobota, 11. januára 2014

Vitráž

Vitráž (z fr. vitrail [vitraj]) je sklenená plocha zložená z rôznofarebných, výtvarne koncipovaných skiel spájaných pomocou olovených páskov a slúžiaca na zasklenie okien. V prenesenom zmysle slova ide aj o názov techniky, ktorá sa používa na ich výrobu.
Vitráže sa začali objavovať pri stavbách stredovekých katedrál. Katedrály mali okná tak veľké, že ich nebolo možné zaskliť jedným kusom skla, preto sa používali spojené sklá.
Postupom času sa spájanie farebných skiel stalo umeleckou záležitosťou. ak sa voľakedy technika vitráže používala prevažne pre chrámy, kláštory a kostoly,  v súčasnosti preniká stále viac aj do domácností - zdobia sa ňou okná, dvere alebo ich časti, vyrábajú sa rôzne dekoratívne predmety, lampy a šperky. 
Mne sa páčia stolové lampy vyrobené touto technikou, tzv. tiffany lampy. Raz si takú lampu chcem aj kúpiť. Na internete som našla veľa vzorov na vyšívanie vitráže, ale ako prvý vzor som našla symbol kresťanov - krížik. A pustila som sa do vyšívania, obrázok dostala Majka. 
Na škodu je, že neviem dobre fotiť, alebo nemám kvalitný fotoaparát:  






A z týchto troch tiffany lámp by som ťažko vyberala, páčia sa mi všetky, hodili by sa mi aj rozmerom:




piatok, 10. januára 2014

Vyhnanie z raja

Majka je správna kresťanka, preto dostala biblický obrázok Adama a Evy pri páchaní dedičného hriechu. Obrázok som si trocha prispôsobila, lebo na pôvodnom bolo napísané niečo, čomu som moc nerozumela a zdalo sa mi to hanlivé popísanie javu. Tým som však musela prispôsobiť aj šírku obrázka, musela popracovať aj moja  fantázia.